VÝROČNÁ SPRÁVA O ČINNOSTIA HOSPODÁRENÍ SLOVENSKO-SRBSKEJOBCHODNEJ KOMORY A NÁVRH ROZPOČTU NA ROK 2016 Vážení členovia komory,aby som len pripomenul, že v tomto roku uplynie už 8 rokov od založenia Slovensko – srbskej obchodnej komory. Základná myšlienka komory, podporovať vzájomnú spoluprácu slovenských a srbských firiem a ich podnikanie v týchto dvoch krajinách, sa počas tejto doby nezmenila. To , čo sa menilo a mení a čo stále hľadáme ako najoptimálnejšie, je ako pomôcť predovšetkým členom komory v ich podnikateľskej aktivite na území Srbska, resp. Slovenska. A to priznávam sa nie je jednoduché. Predovšetkým z dôvodu, že komora nemá vybudovaný administratívny aparát a stálych zamestnancov a to ani v Sídle komory a ani v jej pobočke, t.j. v zastúpení v Novom Sade. Hlavnú koordináciu aktivít komory vykonáva hlavne predseda Komory so svojimi zamestnancami, na ktorých čiastočne prenášal plnenie povinností v rámci Komory. Menovite sa na realizácii organizačno-technickej činnosti komory v posledných dvoch rokoch podieľal člen komory Bc. Rastislav Zornjan, pokiaľ ide o koordináciu aktivít v Srbsku a administratívna pracovníčka Bc. Katarína Šulcová, ktorá je zamestnankyňou predsedu Komory v jeho firme. Obe tieto osoby ovládajú srbský a slovenský jazyk slovom a písmom a sú v tom zmysle v podstate nenahraditeľné, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu valných zhromaždení Komory a iných akcií ako sú okrúhle stoly, business fóra a podobne. Pán Rastislav Zornjan má na starosti telefonickú a osobnú komunikáciu s členmi komory v Srbsku, ďalej aktualizáciu internetových stránkach Komory v slovenskom a srbskom alternáte. Aktualizácia internetovej stránky spočíva vo výbere politických a hospodárskych udalosti na Slovensku a Srbsku, ktoré majú súvis s činnosťou Komory a jej členov ako aj ich spracovanie a uverejňovanie v srbskom a slovenskom jazyku. Pán Zornjan taktiež zabezpečuje technické fungovanie kancelárie v Novom Sade vrátane jej údržby. Aj po takmer ôsmich rokoch pôsobenia komory zostáva aktuálna a stále otvorená otázka, či je čas zamestnať odborných pracovníkov tak v sídle komory ako i v pobočke v Novom Sade. Tieto osoby by mali ovládať slovom a písmom Srbský a Slovenský jazyk na rokovacej úrovni a vedieť prezentovať náplň činnosti komory. Naplniť takýto zámer, zamestnať na trvalý pracovný pomer, hoci so skrátenou pracovnou dobou minimálne dve osoby by jednoznačne bolo prínosom pre Komoru, avšak v tom prípade by bolo potrebné garantovať minimálne na ročnej úrovni dostatok peňažných prostriedkov na mzdy týchto zamestnancov. Z doterajšej skúsenosti vyplýva, že by takéto výdavky predstavovali väčšiu finančnú záťaž pre komoru a vzhľadom na členskú základňu by takéto finančné zaťaženie presahovalo možnosti, t.j. príjmy Komory. Iné aktivity v ktorých sme boli úspešný v predchádzajúcom období boli sa prejavovali v spolupráci s Regionálnou hospodárskou komorou v Bratislave, kde sme zorganizovali spoločné semináre, ktorých témou boli rôzne aspekty podnikania v Srbsku, vrátane problematiky daňovej politiky, zakladania spoločností a podobne. Chcem zdôrazniť, že aktivita komory spočívala aj v permanentných a nespočetných stretnutiach predsedu Komory s inými partnerskými komorami a štátnymi orgánmi na Slovensku a v Srbsku (Hlavne zástupcami ministerstiev hospodárstva (ekonómie) a energetiky oboch štátov. Jednou z významných udalostí bolo i konanie sa Zmiešanej Slovensko – srbskej komisie, ktorá sa pravidelne a striedavo uskutočňuje každý rok v Bratislave a v Belehrade. Táto posledná sa uskutočnila v decembri 2015 v Belehrade.Na základe takmer osemročnej skúsenosti fungovania komory, čo sa niekomu môže zdať, že je doba krátka, ale je to isto doba pozoruhodná, vzhľadom k tomu, že Komora nedostáva žiadnu dotáciu zo strany Slovenského, resp. Srbského štátu, hoci prispieva k rozvoju vzťahov Slovenska a Srbska, môžem povedať, že Komora má dobré meno a je rešpektovanou asociáciou podnikateľov v orologi replica Srbsku a na Slovenku. Tým však nechcem povedať, že je miesto k spokojnosti. Vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom, hoci sú na medzinárodnej úrovni veľmi dobré, slovenské a srbské podnikateľské subjekty (firmy) sa ešte stále nedostatočne poznajú a tak sa nevyužívajú tie možnosti, ktoré sú a ktoré by mohli byť využité. Slovenská menšina v Srbsku a srbská menšina na Slovensku, ktorá tento štatút získala iba prednedávnom, sú iba jednou z možností spolupráce týchto dvoch krajín aj v ekonomickej oblasti. Tam kde tkvie omnoho väčší potenciál, ktorý je taktiež nevyužitý, je podpora renomovaných firiem zo Srbska a zo Slovenska, ktoré majú potenciál zapojiť sa do súťaže s firmami v zahraničí. Typickým príkladom vytvárania nových obchodných väzieb je spoločnosť B.M.R. Group doo zo Srbska, ktorá pred rokom založila svoje zastúpenie (materskú spoločnosť) na Slovensku a zrealizovala prvé dodávky pre tak významný energetický kolos akým je SLOVNAFT, a.s. Druhou spoločnosťou, ktorá na Slovensku odštartovala svoje podnikateľské aktivity je PIM „Ivan Milutinović“ doo, ktorá zjavne bude výrazným hráčom v oblasti vodohospodárskej výstavby na Slovensku. Spomenul som iba dve spoločnosti, ktoré sú členmi Komory, ale takých by mohlo byť omnoho viacej – za predpokladu, že by sme sa, myslím na slovenské a srbské podniky, poznali viacej. A práve to, spoznávanie a výmena informácií o podmienkach podnikania, je jedna z hlavných činnosti Slovensko – srbskej obchodnej komory aj do budúcna. Ďalšia činnosť Komory spočíva v organizovanej ochrane získaných práv členom komory v rámci jednotlivých právnych systémov t.j. v rámci právnych poriadkov Srbska a Slovenska. Myslím konkrétne na nášho člena spoločnosť ONLY BRAND TRADING, s.r.o., ktorá už niekoľko rokov úspešne pôsobí v oblasti obchodovania s brandovými značkami na európskom trhu. Spoločnosť úspešná vo svojom podnikaní aj napriek skutočnostiam, že sa v rámci nelojálnej obchodnej súťaže v Srbsku objavili snahy prekaziť úspešné podnikanie. V tomto prípade je Komora je odhodlaná a pripravená tieto prekážky odstraňovať aj na medzinárodnej úrovni a preto zakladáme Komisiu na odstraňovanie nelojálnej súťaže.Lepšej spolupráci medzi slovenskými a srbskými spoločnosťami má prispieť aj vytvorenie rozhodcovského súdu s názvom „Arbitrážny súd v Bratislave“, resp. „Arbitražni sud u Bratislavi“, o ktorom bude viac slov na pripravovanom Business fóre pod názvom „nevyužité možnosti podnikania medzi slovenskými a srbskými spoločnosťami“. Pokiaľ ide o smerovanie Komory jej podstatná činnosť bude aj v roku 2016 závisieť predovšetkým od štruktúry jej členov. Tak ako doposiaľ, komora bude podporovať predovšetkým tých jej členov, ktorý majú svoju víziu a smerovanie v realizácii svojich podnikateľských aktivít. Takým členom sa samozrejme bude dať pomôcť omnoho ľahšie, než tým čo v Srbsku alebo na Slovensku hľadajú svoju šancu len z toho dôvodu, že je to nová destinácia a že tam bude podnikanie ľahšie.A pokiaľ by som mal naznačiť určité smerovanie Komory do budúcna a to hlavne v roku 2016, tak by som to videl v tom, že komora by sa mala koncentrovať na intenzívnejšiu komunikáciu s podnikmi, ktoré za sebou majú dobré meno, vykryštalizovanú obchodnú filozofiu a ktoré už dosiahli určité hospodárske výsledky a sú úspešné. Predovšetkým takýmto podnikom treba ponúknuť spoluprácu pri realizácii ich zámerov otvárania nových podnikateľských možností v Srbsku, resp. na Slovensku. To, čím sa komora môže pochváliť a čo je kapacita komory sú informácie a kontakty jej členov a vedenia na takmer všetkých úrovniach počnúc od jednotlivých podnikateľských subjektov, cez štátne organizácie, diplomatické misie, ich obchodné zastupiteľstvá nevynímajúc odborníkov, ktorý sú pri realizácii podnikateľských plánov zahraničnom prostredí ako sú (notári, prekladatelia, účtovníci, právnici a iný, bez ktorých je proste nemysliteľné odštartovať podnikateľský zámer v novom zahraničnom prostredí). Mojím osobným želaním a verím, že to je správna cesta aj pre Slovensko – srbskú obchodnú komoru ako bilaterálna asociácia slovenských a srbských firiem (združení organizácií, obchodných spoločností, nadácií, podnikateľov jednotlivcov a fyzických osôb), je, aby sa Komora stala klubom úspešných, teda tých čo vedia v čom chcú podnikať, vedia ako chcú podnikať a sú v tom dokonca aj úspešní. K tomu možno prispeje aj fotosúťaž pod názvom SLOVENKO – SRBSKÉ MOSTY, ktorá sa má toho roku uskutočniť a na ktorej sa bude môcť zúčastniť doslova každý, kto dokáže urobiť kvalitnú a pútavú fotografiu. Prihlásené fotografie z troch tém: Osobnosti, Ľudské dielo a Folklór, budú oceňovať odborníci, ktorí vyhlásia najlepších autorov z uvedených tém a udelia zároveň grand prix cenu súťaže.FINANČNÉ a INÉ HOSPODÁRENIE KOMORYPokiaľ sa mám aj formálne zmieniť o financovaní Komory za uplynulé obdobie rokov 2014 až 2015, Komora bola aj počas tohto obdobia odkázaná predovšetkým na svoje vlastné zdroje a samú seba. Na spresnenie, za túto činnosť bola vyplácaná odmena za koordináciu činnosti pobočky v Novom Sade suma 200 eur mesačne. V roku 2015 som Však rozhodol, že vzhľadom na potrebu zachovania dostatočných finančných prostriedkov na účte Komory, sa budú vyplácať iba odmeny za konkrétne dohodnuté činnosti a nie pravidelne mesačne. Tak to zostalo počas celého roku 2015. Tu treba pripomenúť skutočnosť, že zotrváva stav, že žiadny z funkcionárov a to tak predsedu ako členovia správnej rady, neboli odmeňovaný z titulu ich funkcie, hoci to stanovy Komory dovoľujú, avšak Komora zatiaľ nie je v takej finančnej kondícii, aby takéto odmeny mohla vyplácať. Výdavky komory boli znížené v minulom roku 2015 na minimum, tak ako to vidno i z predloženého výkazu nákladov za roky 2014 a 2015. V nich je vidno že komora utrácala iba na zabezpečenie nájmov v Bratislave a v Novom Sade, telefónnych liniek, ktorých je 4 a to po jedna pevná linka v Bratislave a v Novom Sade a po jedna mobilná linka v Bratislave a v Belehrade. Ostatné náklady predstavujú poplatky za vedenie účtovníctva, súdne a iné administratívne poplatky a podľa potreby údržbu internetu a tlačiarne. Pokiaľ ide o iný než peňažný majetok, Komora nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Z hnuteľného majetku vlastní dva počítače. Jeden sa používa v Bratislave a jeden v Novom Sade. K tomu patria i dve tlačiarne, z ktorých jedna bola kúpená tento rok vzhľadom k tomu, že doteraz používaná bola iba zapožičaná. Pokiaľ ide o príjmy komory, tie komora uskutočňovala počas uvedených období výlučne z členských príspevkov (právnických a fyzických osôb). Aj napriek filozofii, že komora nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť pre seba, ani pre svojho člena a v zásade nevstupuje do podnikateľských vzťahov, bolo by vhodné vypracovať projekt, na čo som poukazoval aj v minulých obdobiach, ktorý by spoločne s veľkými partnerskými komorami na Slovensku a v Srbsku dosiahli ten efekt, aby boli cez spoločné projekty financované spoločné určité činnosti SSOK a zároveň aj činnosť partnera. Na to je však potrebné vytvoriť predpoklady a minimálne získať podnet od jednotlivých členov, ktorý vyjadria potrebu sa v tomto angažovať a to predovšetkým vo vlastnom záujme, ktorý by komora iba zastrešovala. Tu chcem poukázať, že sme spolu Hospodárskou komorou Srbska vyvinuli spoločnú snahu zúčastniť sa na projekte podunajských krajín v rámci projektu START, v ktorom sme sa zúčastnili spolu s Hospodárskou komorou Srbska, avšak vzhľadom na veľký záujem o tento projekt sme vo výberovom konaní neuspeli. Nepovažujem to však za neúspech. Naopak, kvitujem dobrú spoluprácu medzi našou komorou a Srbskou hospodárskou komorou v ktorej sa nám podarilo v mimoriadne krátkom čase pripraviť projekt a prihlásiť ho do súťaže.Ako predseda komory a jej štatutárny zástupca som sa snažil, aby aj v uplynulom období medzi dvomi valnými zhromaždeniami Komora hospodárila pozitívne, resp. aby sa s prostriedkami členov nakladalo hospodárne a uvážene. Som toho názoru, že sa to Komore podarilo, keďže komora nemá žiadne neuhradené záväzky a má dostatok prostriedkov na jej základné fungovanie (a to hlavne financovanie sídla a zastúpenia v Novom Sade, na úhradu telefonickej, internetovej, poštovej komunikácie s verejnosťou a členmi komory, na úhradu nákladov pri organizovaní vlastných plánovaných akcií (nájom, občerstvenie, prekladateľské služby a pod.). V zaslanom prehľade finančných príjmov a výdavkov môžete zistiť ako Komora vlastnými finančnými prostriedkami nakladala. V súčasnosti je na účte komory k dnešnému dňu 3.384,73 eur., čo by malo zabezpečiť základný predpoklad fungovania Komory aj v roku 2016. Za uplynulých šesť rokov komora získala vzácne poznatky aj pokiaľ ide o členskú základňu. Od prvotnej eufórie pri zakladaní komory, keď sa do komory o členstvo hlásili predovšetkým obchodné spoločnosti, ktoré uvažovali v tom smere, že prihlásením sa do komory im zrejme komora zabezpečí podnikateľský zámer v Srbsku, resp. na Slovensku až do dnešných dní, keď sú členovia komory predovšetkým obchodné subjekty, ktoré majú svoj podnikateľský plán a zámer a do komory sú začlenení predovšetkým z toho dôvodu, aby tento svoj podnikateľský zámer mohli ľahšie a efektívnejšie zrealizovať. Je zjavné, že po 6 rokoch existencie komora obstála. Má svoju členskú základňu i keď nie veľkú a početnú, ale stabilnú. Cieľom je túto členskú základňu rozširovať, ale nie predovšetkým preto, aby väčší počet členov generoval väčšie finančné prostriedky pre komoru, ale preto aby komora bola ešte viac rešpektovanou asociáciou v slovenskom a srbskom podnikateľskom prostredí. Cieľom komory je, a tento názor zastávam od jej samého začiatku až dodnes, aby pridaná hodnota v podobe zisku, bola akumulovaná predovšetkým na účtoch členov komory a aby komora bola jeden z dôležitých nástrojov, za pomoci ktorého to dosiahnu. Dr. Miroslav Králik predseda :

horloges replica | Replica Horloges | replica horloges rolex